Denníček sv. sestry Faustíny

Dnes som nemohla byť na celej svätej omši. Bola som len na dôležitejších častiach a
po prijatí svätého prijímania som hneď odišla do svojej samoty. Náhle ma obklopila Božia prítomnosť a vtedy som kratučkú chvíľu cítila Pánovo umučenie. V tej chvíli som hlbšie poznala dielo milosrdenstva. (Den. 808)

V noci som sa náhle zobudila a poznala som, že nejaká duša ma prosí o modlitbu, lebo ju veľmi potrebuje. Len krátko, ale z celej duše som prosila Pána o milosť pre ňu. (Den. 809)

Keď som na druhý deň, už po dvanástej, vošla do sály, videla som zomierajúcu osobu a dozvedela som sa, že agónia sa začala v noci. Keď som si to overila - bolo to vtedy, keď ma niekto prosil o modlitbu. Náhle som počula v duši hlas: - Pomodli sa korunku, ktorú som ťa naučil. Bežala som po ruženec, kľakla som si pri zomierajúcej  a  začala   som   sa
s celou vrúcnosťou ducha modliť túto korunku. Odrazu zomierajúca otvorila oči a pozrela sa na mňa. Nestihla   som   sa   pomodliť   celú   korunku   a   ona    už    zomrela
so zvláštnym pokojom. Vrúcne som prosila Pána, aby splnil  prisľúbenie,   ktoré   mi   dal
za pomodlenie sa tejto korunky. Pán mi dal poznať, že táto duša dosiahla milosť, ktorú mi prisľúbil. Táto duša bola prvá, ktorá dosiahla Pánovo prisľúbenie. Cítila som, ako moc milosrdenstva napĺňa túto dušu. (Den. 810)

Keď som vošla do svojej samotky, počula som tieto slová: - Každú dušu, ktorá sa bude modliť túto korunku,   budem   v  hodine   smrť   brániť   ako   svoju chválu.   Ak   sa   ju
pri zomierajúcom pomodlia druhí, dosiahnu tie isté odpustky. Keď sa pri zomierajúcom odrieka táto korunka, zmierňuje sa Boží hnev a nepochopiteľné milosrdenstvo zaplavuje dušu. Rozpáli sa vnútro môjho milosrdenstva pre bolestné umučenie môjho Syna. Ó, keby všetci poznali, aké veľké je Pánovo milosrdenstvo. Ako veľmi všetci potrebujeme milosrdenstvo, zvlášť v tejto rozhodujúcej hodine. (Den. 811)

Dnes večer som poznala, že istá duša potrebuje moju modlitbu. Vrúcne som sa pomodlila, ale cítila  som, že  je  to  ešte  málo,  tak   som   zotrvala   v   modlitbe  dlhšie.
Na druhý deň som sa dozvedela, že práve v tej hodine začala umierať istá duša a umieranie trvalo až do rána. Poznala som, akým ťažkým skúškam bola podrobená. Pán Ježiš mi zvláštnym spôsobom dáva poznať, že zomierajúca duša potrebuje moju modlitbu. Cítim živo a jasne blízkosť ducha, ktorý ma prosí o modlitbu. Nevedela som, že medzi dušami je také spojenie. Často mi to hovorí môj anjel strážca. (Den. 828)

Dnes večer som v duši pocítila, že nejaká osoba potrebuje moju modlitbu. Hneď som sa začala modliť. Náhle vnútorne poznávam a cítim blízkosť ducha, ktorý ma o to prosí. Modlím sa tak dlho, kým nepocítim pokoj. Veľkou pomocou pre umierajúcich je táto korunka. Často sa ju modlím na úmysel, ktorý vnútorne poznávam. Vždy sa modlím tak dlho, až kým vo svojej duši nepocítim, že modlitba bola účinná. (Den. 834)

Zvlášť teraz, keď som v nemocnici, prežívam toto vnútorné spojenie s umierajúcimi, ktorí ma na začiatku   zomierania   prosia  o  modlitbu.  Boh   mi   dal   zvláštne  spojenie s umierajúcimi. Pretože sa to stáva častejšie, mala som  možnosť  overiť  si  aj  čas.  Dnes o jedenástej večer som sa náhle prebudila a jasne cítim, že je pri mne nejaký duch a prosí o modlitbu. Nejaká sila ma priam núti do modlitby. Moje videnie je čisto duchovné, skrze náhle svetlo, ktoré mi Boh v tej chvíli udeľuje. Modlím sa tak dlho, kým v duši nepocítim pokoj. Nie je to vždy rovnako dlho. Niekedy sa stáva, že sa pomodlím jedno Zdravas', Mária, a už som pokojná. Potom recitujem "Z hlbín"286 a tým končím modlitbu. Inokedy sa však stáva, že sa pomodlím celú korunku a až potom pocítim pokoj. Zistila som aj to, že ak dlhší čas cítim nabádanie do modlitby, čiže vnútorný nepokoj, tak daná duša sa nachádza vo väčších bojoch a prežíva dlhšie umieranie. Hodinu som zistila takto: mám hodinky a pozriem sa, koľko je hodín. Na druhý deň, keď mi hovoria o smrti tej osoby, pýtam sa na hodinu, ktorá sa doslovne zhoduje s úmrtím. Hovoria mi: tá a tá osoba veľmi bojuje. Inokedy mi hovoria: dnes zomrela tá a tá osoba, ale tak rýchlo a pokojne zomrela. Stáva sa, že zomierajúca je v druhej alebo tretej budove, ale pre ducha priestor neexistuje. Stáva sa, že aj na niekoľko sto kilometrov mám také isté poznanie. Niekoľkokrát sa to stalo s príbuznými a rodinou, ale aj s rehoľnými sestrami a dušami, ktoré som nikdy v živote nevidela. Ó, Bože nepochopiteľného milosrdenstva, ktorý dovoľuješ, aby moja nehodná modlitba prinášala úľavu zomierajúcim, buď zvelebený toľko tisíc ráz, koľko je hviezd na nebi a kvapiek vody vo všetkých oceánoch. Nech tvoje milosrdenstvo zaznieva po celej zemeguli a nech sa vznáša k tvojmu trónu, zvelebujúc tvoju najväčšiu vlastnosť, tvoje nepochopiteľné milosrdenstvo. Ó, Bože, toto nepreniknuteľné milosrdenstvo privádza do vždy nového údivu sväté duše a všetkých nebeských duchov. Čistí duchovia sa ponárajú do svätého úžasu a zvelebujú nepochopiteľné Božie milosrdenstvo, ktoré ich privádza do nového vytrženia. Ich zvelebovanie je dokonalé. Ó, večný Bože, ako vrúcne túžim zvelebovať tvoju najväčšiu vlastnosť, tvoje nesmierne milosrdenstvo. Vidím celú svoju malosť, nemôžem sa porovnávať s nebešťanmi, ktorí vo svätom údive oslavujú Pánovo milosrdenstvo. No aj ja som našla dokonalý spôsob, ako zvelebovať nepochopiteľné Božie milosrdenstvo. (Den. 835)

Moje spojenie s umierajúcimi je naďalej také úzke. Ó, aké nepochopiteľné je Božie milosrdenstvo, že mi Pán dovoľuje pomáhať zomierajúcim mojou nehodnou modlitbou. Nakoľko len môžem, snažím sa byť pri každom zomierajúcom. Dôverujte Bohu, lebo je dobrý a nepochopiteľný. Jeho milosrdenstvo presahuje naše chápanie. (Den. 880)

Dnes večer zomieral istý človek, ešte mladý, ale strašne sa trápil. Začala som sa modliť zaňho korunku, ktorú ma naučil Pán. Pomodlila som sa celú modlitbu, ale umieranie sa predlžovalo. Chcela som začať Litánie k svätým, ale vtom som počula slová: - Modli sa korunku. Pochopila som, že táto duša veľmi potrebuje modlitbu a veľké milosrdenstvo. Zavrela som sa do svojej izolačky, padla som dolu tvárou s rozpätými rukami pred Bohom a žobrala som o milosrdenstvo pre túto dušu. Vtom som pocítila veľkú Božiu velebu a veľkú Božiu spravodlivosť. Triasla som sa od zdesenia, ale neprestávala som pokorne prosiť Boha o milosrdenstvo pre túto dušu. Zo svojich pŕs som sňala krížik, je to krížik zo sľubov a položila som ho na prsia zomierajúceho. Povedala som Pánovi: "Ježišu, pohliadni na túto dušu s takou láskou, s akou si pozrel  na  moju   zápalnú  obetu
v deň večných sľubov, a pre prisľúbenie, ktoré si mi dal pre umierajúcich, ktorí budú vzývať tvoje milosrdenstvo." Prestal sa trápiť a pokojne zomrel. Ó, ako veľmi sa musíme modliť za umierajúcich, využívajme milosrdenstvo, kým je čas zľutovania. (Den. 1035)

- Dcéra moja, povzbudzuj duše, aby sa modlili korunku, ktorú som ti odovzdal. Keď sa budú modliť túto korunku, rád im dám všetko, o čo ma budú prosiť. Keď sa ju budú modliť zatvrdliví hriešnici, naplním ich duše pokojom a hodina ich smrti bude šťastná. Napíš to kvôli  utrápeným dušiam:  keď  duša  uvidí  a  pozná  ťarchu  svojich  hriechov,
a keď sa jej pred očami zjaví celá priepasť úbohosti, do ktorej sa ponorila, nech si nezúfa,ale nech sa   s   dôverou   vrhne  do  náručia  môjho  milosrdenstva  -  ako  dieťa
do objatia milovanej matky. Tieto duše majú prednostné právo na moje ľútostivé srdce, na moje milosrdenstvo. Povedz, že žiadna duša, ktorá vzývala moje milosrdenstvo, sa nesklamala ani nebola zahanbená. Mám zvláštne zaľúbenie v duši, ktorá dôveruje mojej dobrotivosť. Napíš, že keď sa túto korunku budú modliť pri zomierajúcich, postavím sa medzi Otca a zomierajúcu dušu nie ako spravodlivý Sudca, ale ako milosrdný Spasiteľ. (Den. 1541)

Keď som vošla na chvíľu do kaplnky, Pán mi povedal: - Dcéra moja, pomôž mi spasiť istého zomierajúceho hriešnika, pomodli sa za neho korunku, ktorú som ťa naučil. Keď som sa začala modliť korunku, uzrela som toho zomierajúceho v strašných mukách a bojoch. Bránil ho anjel strážca, ale proti veľkej úbohosti tejto duše bol akoby bezmocný. Veľké množstvo satanov čakalo na túto dušu, ale keď som sa modlila korunku, uzrela som Ježiša [v] takej podobe, ako je namaľovaný na obraze. Lúče, ktoré vyšli z Ježišovho Srdca, obklopili chorého a temné mocnosti vydesené utiekli. Chorý posledný raz pokojne vydýchol.   Keď   som   prišla   k   sebe, pochopila som,   aká   je   táto   korunka  dôležitá pri zomierajúcich, ona zmierňuje Boží hnev. (Den. 1565)

Dnes som v duchu sprevádzala istú zomierajúcu dušu. Vyprosila som jej dôveru v Božie milosrdenstvo. Táto duša bola na pokraji zúfalstva. (Den. 1639)

Často prebývam so zomierajúcimi dušami a vyprosujem im Božie milosrdenstvo. Ó, aká veľká je Božia dobrota, väčšia, než môžeme pochopiť. Sú chvíle a tajomstvá Božieho milosrdenstva, ktoré privádzajú do úžasu celé nebo. Nech naše súdy o dušiach zmĺknu, lebo je s nimi predivné Božie milosrdenstvo. (Den. 1684)

Často sprevádzam zomierajúce duše, vyprosujem im dôveru v Božie milosrdenstvo a pokorne prosím Boha o veľkú Božiu milosť, ktorá vždy víťazí. Božie milosrdenstvo neraz zasahuje hriešnika v poslednej chvíli zvláštnym a tajomným spôsobom. Podľa vonkajších znakov sa nám zdá, akoby všetko bolo stratené, ale nie je to tak. Duša osvietená lúčom poslednej mocnej Božej milosti sa v poslednej chvíli obracia k Bohu s takou silou lásky, že v jednom okamihu dostáva od Boha [odpustenie] vín aj trestov. Navonok ničím neprejavuje ani ľútosť, ani skrúšenosť, pretože na vonkajšie veci už nereaguje. Ó, aké nepochopiteľné je Božie milosrdenstvo! Hrozné však je, že sú aj duše, ktoré dobrovoľne a vedome túto milosť odmietajú a pohŕdajú ňou. Hoci už zomierajú, milosrdný Boh dáva duši jasný vnútorný okamih, a ak duša chce, má možnosť vrátiť sa k Bohu. Často sú však duše  také  zatvrdlivé, že  sa  vedome rozhodnú pre peklo, maria  všetky  modlitby,  ktoré za nich prednášajú Bohu iné duše, a dokonca aj samotné úsilie Boha...(Den. 1698)

Dnes vošiel ku mne Pán a povedal: - Dcéra moja, pomôž mi zachraňovať   duše. Pôjdeš
k zomierajúcemu hriešnikovi a budeš sa modliť  korunku,  a tým  mu vyprosíš dôveru v moje milosrdenstvo, lebo už si zúfa. (Den. 1797)

Odrazu som sa ocitla v neznámom dome, kde zomieral starší človek v strašných mukách. Okolo postele bolo množstvo diablov a plačúca rodina. Keď som sa začala modliť, duchovia temnoty sa rozpŕchli so sykotom a vyhrážali sa mi. Tá duša sa upokojila a plná dôvery spočinula v Pánovi. V tej istej chvíli som sa uvidela vo svojej izbe. Ako sa to deje, neviem. (Den. 1798)